Vodičský preukaz je v dnešnej dobe pre každého jasná vec. Keď človek dospeje do určitého veku, začne o ňom uvažovať. Niekto si ho začne robiť už v sedemnástke, niekto až v štyridsiatke. Zväčša mladí ľudia sú hlavnými zákazníkmi autoškôl po celom Slovensku. Láka ich tá sloboda, ktorá vlastniť svojho tátoša prináša. Starší ľudia sú k tomu zväčša len donútený nejakou situáciou v ich živote. Alebo len chcú okúsiť čaro z jazdy.
Napriek tomu, že žijeme v dobe, kde rodín bez auta je mizivé percento, stále sa medzi nami nachádzajú ľudia, ktorí nemôžu na vodičský ani len pomyslieť. Zväčša sú to práve, ženy, ktoré očakávajú, že ich bude ich silnejšia polovička voziť na aute. Pre niekoho je zas problémom vysoká cena. Nerozumiem ľuďom, ktorý sú lakomý dať šesť, sedem stoviek. Veď autoškolu si robí človek len raz v živote, len raz za život tie peniaze niekomu zaplatí.
Vodičák nám dáva mnohé výhody. Môžeme sa premiestňovať z miesta na miesto, nemusíme sa spoľahnúť na autobusy či naše slovenské pravidelne meškajúce vlaky. Vo väčšom meste by som si nevedela život bez auta alebo motorky ani len predstaviť. Nie vždy tá električka alebo autobus ide, nie vždy ťa dopraví tam, kde chceš a musíš prestupovať. Napríklad s chrípkou k doktorovi električkou je utrpenie. O to, že nakazíš druhých ľudí ani nehovorím.
Myslím si, že v dnešnej dobe vlastniť preukaz vodiča je základnou výbavou každého človeka. Zoberme si aj také dovolenky. Je neporovnateľné ísť k blízkemu moru (Chorvátsko, Taliansko) autom a autobusom. Jazdu autobusom k moru som zažila neraz a naozaj ma to nebavilo. Človek si priplatila som si, aby nemusel šoférovať, no celú cestu ho niekto vkuse vyrušuje a nemôže spať. Nie je nad to, keď idú spolu dvaja, traja ľudia, ktorý sa vzájomne za volantom striedajú. Auto nám dáva slobodu, tak prečo si to odopierať kvôli cene alebo nášmu strachu?
Similar Articles
