Život a párenie
Kozorožce žijú v približne tridsaťčlenných stádach, ktoré sa skladajú z dospelých samíc a ich mláďat. Po tom, ako samce vyrastú, sa od čriedy oddelia a do blízkosti samíc sa dostávajú iba v dobe párenia. Počas neho medzi sebou samce zvádzajú boje, ktoré neraz končia ťažkými zraneniami. Najčastejšie sa nejdená ani o pád zo strmej skaly, ale poranenia, ktoré si samce navzájom spôsobia svojimi statnými rohami. Celková váha dospelého zvieraťa, môže dosiahnuť až sto kilogramov, pričom samotné rohy vážia okolo pätnástich kilogramov. Pri bitkách o samice, sa samce postavia na zadné nohy a vyskočia. Pri páde na zem pritom narážajú do rohov svojho soka. Aj keď tieto zvieratá na prvý pohľad pripomínajú domácu kozu, dokážu vyvinúť neskutočnú silu.
Atléti na skalách
Pohyb vo vysokohorskom prostredí, teda po strmých skalách, im umožňujú ich špeciálne prispôsobené kopytá. Na rozdiel od iných kopytníkov, ich majú rozdelené na dve samostatné časti, ktorými dokážu manévrovať. Na ich spodku sa nachádzajú mäkké vankúšiky, ktoré dokonale tmia nárazy pri dopade na tvrdý podklad. Po skalách sa pohybujú skôr rozvážne a opatrne, na rozdiel od ich príbuzných kamzíkov, ktoré sa v rovnakom teréne dokážu pohybovať rýchlosťou až päťdesiat kilometrov za hodinu.
Pomalé srdce- dlhý život
Kozorožce sa dožívajú pomerne vysokého veku. Kým ostatné kopytníky, začínajú pociťovať problémy súvisiace so starobou, už okolo štvrtého roku života, u kozorožcov sa objavujú až o štyri roky neskôr, teda v ôsmom roku života. Tento fakt, je spôsobený najmä tým, že ich metabolizmus aj srdcová frekvencia, sú omnoho nižšie. Takto zároveň dokážu zvládnuť život v extrémnom chlade.
Striedma strava
Vo vysokých polohách, kde žijú, nerastú stromy, kríky ani iné vyššie rastliny. Navyše obdobie jari a leta je veľmi krátke. Kozorožce sa preto prispôsobili aj svojou potravou, jej základ tvoria nízke trávy, ktoré dokážu vyhrabať aj s pod snehovej prikrývky.
